Návrhári, či po novom dizajnéri, viac ako storočie kódovali vlastné emócie do nábytkových kusov a ľudia si ich osvojovali ako vlastné – niekedy ako výraz dobrého vkusu, inokedy ako možnosť kúpy sériovo vyrábaného nábytku. Kúsky, ktoré preveril čas, poznáme dodnes a niekedy sa čudujeme, že hoci vekom patria k dinosaurom modernej interiérovej tvorby, formou a spôsobom vyhotovenia sa dokážu nonšalantne uvelebiť v súčasnom interiéri.

Súčasnému interiéru neraz dominuje pripomienka moderny – notoricky známe ležadlo LC-4. (Le Corbusier, Jeanneret, Perriand, výroba Thonet 1929)	V roku 1938 vytvoril argentínsky tím dizajnérov: Jorge Ferrari Hardoy, Juan Kurchan a Antonio večné kreslo Butterfly z ohýbaných oceľových trubiek a pravej kože. (Kare)
Vymysleli ho pre Royal Hotel v Kodani v roku 1958, a predsa si kreslo Swan od Jacobsena mnohí ochotne vpustia aj do svojho súkromia. Swan si tu pokojne pláva v čistých vodách súčasného interiéru v priateľskom kontraste so stolíkom firmy Rübner.	Strohý kovový stôl Skiffer obkolesený klasikou stoliček DSX, ktorej redizajnovali podnožie. (Rübner)
Jean Prouvé navrhol v roku 1934 do výroby stoličku, ktorá sa doteraz nachádza na záberoch zahraničných interiérov. (Vitra)	Od polovice minulého storočia sa stoličky a nábytok návrhárov manželov Eamesovcov vlnia až do dnešných domácností. Stolička DAW 1950 (Vitra)

Aj keď dnes umiestnime napríklad ležadlo LC-4 od Le Corbusiera z rúrkovej ocele a s koženým čalúnením z roku 1928 vedľa minimalisticky strohej komody, málokomu príde na um, že nevznikli v rovnakom čase. V nadčasovosti LC-4 možno už ani nie je také dôležité, že voľakedy pri jeho zrode vychádzal Le Corbusier z názoru, že „stroj sa stal podstatou civilizácie“. V dnešných súvislostiach je zaujímavé najmä tým, že na nás môže pôsobiť ako výtvarný a funkčný objekt, ktorý posilní jedinečnosť nášho interiéru. Ak interiérový dizajnér alebo my sami vycítime, že jednotlivé kusy nábytku sú si navzájom súdené, nezávisle od obdobia a filozofie ich vzniku môžeme vytvoriť atmosféru s nezvyčajným emocionálnym nábojom.

Keď fínsky architekt Alvar Aalto prelomovým spôsobom vytvoril nábytok bez zbytočného spájania z ohýbaného drevo ešte netušil, že bude predvojom mnohým kusom nábytku zo severských dielní nábytku. Novšia verzia stoličky LCW, ktorú v roku 1945 navrhli Charles a Ray Eamesovci, sa delí o pozornosť s taburetkou firmy PTV.	„Elefanti“ Eamesovcov sa tiež dočkali obnovenia výroby. (Vitra)
K replikám pôvodného zariadenia známej funkcionalistickej Vily Tugendhat v Brne patria aj stoličky MR s kostrou z rúrkovej ocele. Interiér sa zariaďoval v 20. rokoch minulého storočia.	Ani zbierka starožitností, ani galéria dizajnu, každý kus nábytku má svoju voľnosť v primeranej kompozícii s ostatným zariadením. Kreslá Thonet z polovice minulého storočia sa už povznesli nad časom.
„V priestorovej kompozícii existujú podobné zákonitosti ako v kompozícii hudobnej.“ (Walter Gropius; v roku 1919 založil školu funkcionalistického dizajnu Bauhaus.)(Tecta)	La Chaise sa zrodila asi z lastúry (1948) a vďaka Charlesovi a Ray Eamesovcom dala za pravdu organickým tvarom v modernom dizajne.